Ako sa plnia sny alebo čo som pochopila na vlastnú 40-tku

Tento článok je pre mňa nesmierne osobný. Každý isto pozná ten pocit keď sa blížia jeho narodeniny. Teší sa a plánuje… sníva s kým a kde ich oslávi.

Snívala som aj ja

Snívala som o oslave svojej 40-tky v Prahe. V kruhu blízkych pod stromami, s detským smiechom. Hoci ďaleko od domova ale pre mňa na dôležitom mieste, v dôležitom meste s najdôležitejšími ľuďmi na svete. Verila som, že všetci prepadnú môjmu nadšeniu z cesty a prekročia ten môj pomyselný prah so mnou v Prahe. Prišla však pre mňa neuveriteľná sprcha a moje nadšenie sa nestretlo s odozvou. Ani môj muž nechápal. O to viac mi to stískalo srdce a vyzeralo to tak, že môj sen sa rozplynie. Veru sa aj rozplynul. Široko-ďaleko aby sa nakoniec stal skutočnosťou. Nie síce tak ako som si predstavovala ale ešte lepšie. 

V tom momente, keď sa to celé dialo, som to nechápala. Dobre som sa vyrevala. Zapla som autopilota a nechala veci plynúť. Konečne som zhmotneniu svojho sna neprekážala. 

Vybavila som základné veci. Lístky na vlak, ubytovanie a na každý deň pobytu jednoduchý program alebo stretnutie. No a potom som už len príjmala “dary”, ktoré ku mne prichádzali. Raz mi jeden kamarát v zlosti povedal, že vzťahy aby prežili je potrebné ich pestovať. Vraj to nie je len tak, že neinvestuješ a máš. Buď sa o ne staráš alebo nie sú.

Prvý darček bola cesta vlakom. Tento namotal aj môjho muža a tešil sa z toho, že nemusí sedieť hodiny za volantom. Aj noviny do rúk chytil. To, že ich neprečítal už nie je dôležité. Môžem však povedať, že aj pre deti to bolo veľmi pohodlné.

Druhý OBROVSKÝ darček bolo ubytovanie. O jeho ešte najväčšej hodnote som sa dozvedela až dodatočne dva týždne po návrate. Keď sme nezohnali ubytovanie v Dejvicích a boli sme “nútení” prijať ponuku od priateľky v celkom inej časti Prahy. Išlo o to, že presne v čase nášho pobytu sa dostala kontaminovaná voda do okruhu s pitnou vodou a slušne povedané celé Dejvice sa po… a veľa ľudí skončilo v nemocnici.

Tretí darček bolo stretnutie s Katkou Královou – autorkou princípov Nevýchovy v priestoroch kde pracuje celý Nevýchovný tím. Koncom augusta to budú dva roky čo ku nám prišla Nevýchova a skutočne môžem povedať, že mi zmenila život. Ostatne-osobné stretnutie s Katkou je ako balzam na dušu. Môžem ho absolvovať znovu a znovu. Je príjemné sledovať Katku pri komunikácii s deťmi. Vždy čaká na odpoveď. Nikam nikoho nesúri. Jednoducho dá čas slobodne sa prejaviť. Obdivujem na nej ten obrovský zápal pre vec a nasadenie akým ide dopredu. Jej vernou spoločníčkou je psík LENUSÁK. Iste nikoho neprekvapí, že aj s ňou komunikuje Nevýchovne – partnersky. Už teraz sa teším na ďalšie stretnutie.

Štvrtý darček sa začal rodiť už pri plánovaní rodinnej oslavy (ktorá nakoniec nebola). Na pomoc som si zavolala virtuálnu priateľku a zakladateľku Play everyday Martinu Chomátovú. Ako moju vďaku za pomoc som ju pozvala na TEDx women  2015 Momentum a pridala sa ku nám aj jej spolupracovníčka a priateľka v jednej osobe  Petra Karkošková. Vďaka jej lodičkám na nohách som vyzula balerínky a išla si do najbližšej obuvi kúpiť nové lodičky – takže nečakaný piaty darček. A okrem toho Momentu  na pódiu sa odohrávalo to naše súkromné. Ako sme si sadli, obe sa na mňa vrhli a v predvečer mojich narodenín mi dali ten najväčší dar. Dar šiesty svoje srdce na dlani, ktoré ja teraz nosím na krku.  Bol to večer, ktorý ma utvrdil v tom, že priateľstvo existuje a teším sa keď si stretnutie zopakujeme.

Prišiel deň “D” a hneď ráno ma prekvapil môj telefón a oznámil mi, že žiadna sieť. Po konzultácii s operátorom som pochopila, že môj trojdňový telefón práve doslúžil. Mohla som ho nerušene používať akurát ako fotoaparát. Keďže z rodiny nebolo s kým oslavovať, tak som si na tento deň, dohodla Nevýchovné stretko – taký Nevýchovný piknik. Po dlhých rokoch môj prvý,  zato veľmi dôležitý. Zišli sme sa mamy, čo sme posledný rok v kurze Výchova Nevýchovou, prežívali spolu on-line naše spoločné rodičovské úspechy aj neúspechy. Radosti aj trápenia. Tam na Petříne mi došlo, že s týmito ženami som JA za ten posledný rok prežila toho najviac. Poskytli mi útechu v ťažkých chvíľach, podporili, keď mi nebolo hej. To isté som dokázala dať aj ja im a preto tento siedmy dar si obzvlášť cením. Hoci piknik nebol vyhlásený ako narodeninová oslava, aj torta prišla a skutočne sme strávili spolu nádherný čas. Za to Vám posielam veľké ďakujem, milé moje.

Náš posledný deň pred odjazdom sme venovali vychádzke na môj milovaný Vyšehrad kde si deti  užili Vyšehradské hradby – preliezky. Odkiaľ sme v podvečer vyrazili za darčekom ôsmym. Čakalo nás totiž stretnutie s Jiřinkou Prekopovou – autorkou Terapie pevným objatím a Školy lásky v rodine. Bola som jej žiačkou vo výcviku terapeutov TPO. Keď som jej zavolala, že by sme chceli prísť na návštevu, prekvapila ma svojim nadšením. Privítala nás s otvorenou náručou a parádnymi zákuskami. Zažili sme atmosféru jej nového Pražského bytu na streche “sveta”. Kým sme my s Jiřinkou popíjali kávičku, deti sa vyšantili na cvičebných strojoch pred penziónom. Videli sme sa po roku a ja som so zatajeným dychom počúvala čo všetko zažila od posledného nášho stretnutia – dostala totiž pár týždňov po našom výcviku mozgovú porážku. So smiechom hovorila, že v češtine sa hovorí Mozgová Príhoda a že aká je to príhoda? Keď človek skoro príde o život. Slováci to vraj dobre voláme. Porážka je to. Som nesmierne vďačná za to, že pre túto ženu to bola skôr tá Príhoda a neporazila ju.

Deviaty dar bol taký hromadný po prečítaní všetkých prianí, keď sa môj nefunkčný telefón kdesi pripojil na wifi :). Priznám sa nestihla som za všetky ani poďakovať a tak touto cestou všetkým, ktorí na mňa mysleli ďakujem. Najviac ma však prekvapila moja skoro 80 ročná svokrička. Jediná prekonala technické problémy a dovolala sa mi aj tak – zavolala jednoducho na mužov telefón aby mi mohla osobne popriať. Dojala ma.

Desiaty dar na mňa čakal doma. Fedorko sa snažil ma na “neho” pripraviť. Priznám sa keď som v obývačke videla stáť môj nový bicykel, tak som márne rozmýšľala nad tým, čo s ním budem robiť? Kedysi som ho obdivovala v obchode ale nehovorila som, že by som ho aj chcela! Stál tam nedotknutý tri týždne. Kým som si povedala, že teda idem do toho. Ako sa na neho sadla rozbehol sa môj život rýchlym tempom. No a teraz si fičím životom s vetrom vo vlasoch.

Ak ste dočítali až sem, tak Vám gratulujem a chcem všetkým povedať NIKDY, NIKDY, NIKDY si nenechajte nikomu ukradnúť svoje sny.

Keď som sa rozhodla, že ja budem tvorcom svojho života,  začali sa diať zázraky. Prichádzajú ku mne noví priatelia, nové nápady nová energia. S obrovskou vďakou príjmam všetko čo ku mne prichádza s vierou, že všetko sa deje pre moje najvyššie dobro. Ďakujem

PS: rozhodla som sa, že si nebudem “fičať” životom sama a o pár dní som na narodeniny kúpila mužovi nový bicykel 🙂

PS2: ak sa neviete pohnúť z miesta tak hľadajte “kolesá”, ktoré rozkrútia Váš život

PS3: toto PS píšem v roku 2021, ani som len netušila v roku 2015, aké by to mohlo byť za 6 rokov. Poviem Vám,  Život je parádna jazda a dávajte pozor, čo si žiadate vo svojom živote mať :).

(2059)