Ako sme tvorením aj spln okabátili
0Po novembrovom splne v roku 2016 som cítila obrovskú úľavu. To čo sa dialo nebolo nič strašné, len moje telo nezvládalo ten tlak, ktorý sa na mňa valil z každej strany. Veľa vecí už viem odfiltrovať. Moje deti mi však ukazujú, že ešte stále mám načom pracovať. Ich neutíchajúce otázky a aktivita mi tu a tam dávajú zabrať.
Zaoberám sa nejaký čas myšlienkou, že môj život najviac ovplyvňuje TO čomu verím. Čiže keď budem veriť na “spln” tak sa mi môže stať, že mesiac čo mesiac sa dostanem do rovnakej pasce.
Mám však dve možnosti.
Veriť tomu, že to tak proste je alebo druhú, že začnem hľadať čo môžem urobiť inak aby som sa dokázala mať dobre aj v čase keď je spln. Všimla som si, že som sa snažila nepodľahnúť, začala som proti splnu bojovať. Veď ma predsa nedostane! Bránila som sa urputne. Čím viac, tým viac mi to moje deti dávali vyžrať. Miesto vytúženého kľudu sa množili ďalšie a ďalšie otázky, zvyšoval sa krik a keďže vtedy nereagujem vhodne tak sa zvyšuje aj agresivita všetkých zúčastnených.
Sústredila som sa na signály môjho tela.
Odkaz bol jasný. Hlavou múr neprerazím. Posledný predsplnový víkend môj zoznam Čo všetko chcem stihnúť začínal naberať ozrutné rozmery a mne začínalo byť jasné, že nemám silu na to aby som to všetko stihla. Priamo úmerne tomu, rástla moja nespokojnosť.
Vzdala som to. Prestala som sa snažiť a nechala tomu celkom voľný priebeh. Ľahla som si s dcérou k telke a zapozerala sa do filmu O Radosti. Dievčatko sa po chvíli zdvihlo, že si popri filme bude niečo robiť. Nechala som sa viesť a začala som si rezať kartičky z papiera. V hlave sa mi rodila myšlienka. V tom momente som ešte netušila ako ma jej výsledok poteší. Kartičky boli hotové tak som si začala ten môj zoznam povinností zmenšovať. Každú jednu činnosť som napísala na jednu kratičku. Výsledok je výborný. Vzniklo tak 36 kariet, ktoré mi môžu pomôcť keď sa zaseknem a neviem si vybrať čo skôr. Bola to riadna nálož čo všetko som chcela robit!!! Ešte viac ma potešilo toto:
Pridali sa aj deti
a ocko sa výnimočne nechal potetovať. Keď sme ho s deťmi načapali v spálni ako sám seba fotí, tak mi tiekli slzy od smiechu, až som na zemi ležala. Každý sa celkom ponoril do TVORENIA a v závere dňa sme sa tešili z toho čo každý vytvoril. Boli sme všetci takí nadšení, že bol heroický výkon dostať sa do postele. O tom zase inokedy…
Lujzine kartičky
Fedorkove kartičky
Ockova tetovčka
Mojim Kartám prischol názov Karty “neviem čo skôr” a hneď som ich aj otestovala. Prvú som vytiahla túto. Myslím, že k tomu niet čo dodať :). Vôbec by ma to nenapadlo ísť práve týmto smerom.
Žiadne povinnosti a upratovanie sa nekonali ani druhý deň ráno. Karta bola:
Prichádzal obed a ja som už cítila, že presne viem čo mám robiť. Konečne som upratala balkón a napísala môj článok o tom Ako sme dostali deti z manželskej spálne zo dňa na deň.
Tá úľava, ktorá prišla bola na nezaplatenie. Ako keď chorý človek vyzdravie a zrazu si uvedomí ako sa má vlastne dobre. Presne aj teraz som musela ustúpiť zo svojich “plánov” ako keď príde choroba a zastaví nás aby som sa mohla upokojiť.
Čo sa to vlastne udialo?
Posledné dni som sa celkom sústredila na výkon a venovala som pozornosť všetkému okolo. Čo treba urobiť, upratať, odniesť, dokončiť…
Prirodzene vyskočili na povrch zanedbané potreby celej rodiny. V tej nepohode nebolo potrebné venovať sa veciam okolo ale živým ľuďom. Sama by som asi márne hľadala ako z toho von. Vždy na to zabudnem, že tvorenie a kreativita ma vracia späť ku sebe. No a zmenila som ešte jeden dôležitý pohľad na “vec” a to:
ČAS PRE SEBA
mala som to tak, že Čas pre seba nevyhnutne potrebujem sama, že inak to nie je čas pre mňa, že ČAS, ktorý venujem niekomu nie je MOJIM ČASOM. Lenže tento deň nám všetkým pomohlo to, že sme si ten čas venovali navzájom. Čas, ktorý niekomu venujem obohacuje predsa aj mňa a stáva sa tak aj mojim časom…
PS: S organizáciou mojich aktivít mi pomáha aj MÔJ DIÁR, po rozkliknutí odkazu sa dostanete na stránku kde sa s ním môžete zoznámiť. Z času na čas posielam inšpiráciu cez Štvrtkovú čitáreň. Ak Vám ešte Štvrtková čitáreň nechodí, môžete sa prihlásiť vo vyskakujúcom formulári zadaním svojho mailu dole vpravo na Vašej obrazovke. Vidíme sa v čitárni :).
(286)