Ďakujem, ja VIEM

Je to presne rok

čo som skončila na JIS-ke  (jednotke intenzívnej starostlivosti – keby niekto nevedel, kým som tam neskončila, ani ja som nevedela) s anafylaktickým šokom a nešpecifikovanou alergickou reakciou. V podstate nie som na nič alergická, v celku si dávam pozor na to, čo zjem. Ten deň pravdepodobne do môjho jedálnička nezapasovali čerešne. Venoval mi ich môj muž deň predtým, na moje narodeniny. To, čo som ten deň pojedla, však asi nebolo všetko, čo zohralo úlohu a dostalo ma do stavu ohrozenia života. Tomu dňu predchádzal dlhodobo neuveriteľný stres doma aj v práci a do toho ochorel syn. Dve noci som poriadne nespala a už to bolo.

Ten týždeň v nemocnici mi riadne otvoril oči. Napriek tomu, som postupne skĺzla do zabehnutých koľají. Začala som si opäť koledovať. Tentoraz  ma stopol  vysoký tlak. Moje telo mi jasne dávalo najavo, že ma má dosť. Prosto nestačí zájsť raz do mesiaca k masérke a zobrať to ako starostlivosť o seba. Potrebovala som urobiť výraznejšiu zmenu najmä v mojej hlave a neklásť na seba, ale aj všetkých okolo mňa prehnané nároky. Nerobiť si zo života tlakový hrniec, ale žiť len tak, s ľahkosťou.

Nie je to totiž moja prvá skúsenosť s chorobou, ktorú vyvoláva stres. Trvalo trinásť rokov kým som sa s tou prvou vysporiadala a zrazu ku mne prišla ďalšia.

Začala som konať

Dnes by som Vám chcela napísať o jednom z krokov, ktorý som urobila, aby som mala opäť nad svojim zdravím MOC.

Prihlásila som sa do školy. A nie hocijakej. Chodím do Školy Sebalásky. Znie to možno čudne, ale učím sa mať rada taká, aká som. Učím sa mať rada samu seba aj so všetkými mojimi tienistými stránkami, emóciami, vráskami aj atrofovaným svalstvom.

Prijať samú seba vnímam ako základ pre to, aby som dokázala prijímať kohokoľvek práve takého, aký je.  Bez hodnotenia a posudzovania. Základ pre to, aby som dokázala prijímať každodennosť života.

Necítila som sa dosť dobrá

Často ma ovplyvnilo hodnotenie druhých a očakávala som za moje „výkony“ pochvalu. Pokiaľ pochvala neprichádzala, rúcal sa mi svet. Písala som o tom nedávno v tomto článku.

Neustále som mala pocit, že moja hodnota záleží na hodnotení od druhých, že reakcie ostatných  vypovedajú čosi o tom, či za to stojím.

Na druhú stranu, som nevedela prijímať pochvalu za veci, na ktorých, ako keby, som nemala žiadnu zásluhu, ale súviseli so mnou. Keď som dostala kompliment od najbližších ľudí a najmä od môjho muža, tak som si ťukala na hlavu. No proste, nevedela som prijať pochvalu. Veď čo už môže byť úžasné napríklad na mojom zadku?

Až v kruhu „spolužiačiek“, kedy jedna hovorila, že dokáže prijímať pochvalu od kohokoľvek, len nie od svojho vlastného muža som priznala, že som na tom podobne.

Všetko sa dá nacvičiť

Jedným z cvičení v Sebeláskovej škole s Miriam Štolfovou bolo najprv povedať, čo na sebe milujem a potom dávať si komplimenty navzájom a prijímať ich s ľahkosťou. Až na druhej hodine som si to dokázala užiť bez vyškierania a smiechu.

Počúvať druhých ako prijímajú pochvalu, to je pre mňa asi najväčší zážitok posledných dní. Stále mi rezonuje v ušiach také zvonivé: “Ďakujem, ja viem.”

Len tak sa prejsť po črepoch, už bola taká čerešnička na torte. Klikni na obrázok, alebo TU a uvidíš :).

Nielen v škole bývajú skúšky

V pondelok som bola v škole a v stredu jednoducho tá skúška prišla sama od seba.

Stála som v kuchyni, môj muž sa pozrel  na mňa a povedal mi, že dobre vyzerám. Musela som sa zasmiať. Obtočila som sa okolo jeho krku a on ma pritúlil do svojho náručia. Ešte pred pár dňami by som ho poslala dokelu, že si robí zo mňa srandu. Pritískala som sa k nemu a úplne som mu to verila. Nebolo treba viacej slov.

V piatok prebehla malá kontrola, vo chvíli keď som ležala na masérskom stole. Vyratúvali sme s mojou masérkou, čo sa udialo za posledný mesiac od mojej poslednej návštevy. Bolo toho neúrekom. V tom mi vyslovila kompliment a ako som tam ležala,  tá vďačnosť prešla celým mojím telom a úplne bez zábran som vyslovila:

 Ďakujem, JA  VIEEEEM.

A Ty to máš AKO? VIEŠ?

O tom, čo ma trápilo dlhých trinásť rokov som pred rokom natočila video. Je aj o tom, čo mi z tej neMoci  pomohlo sa dostať. Myslím si, že ho čoskoro zverejním. Ak o neho nechceš prísť, prihlás sa do Štvrtkovej čitárne. Stačí kliknúť na baner vpravo dole na obrazovke a zadať svoj mail.

 

PS: VĎAČNOSŤ nielen za kompliment dokáže zázraky.  Ak sa chcete pripojiť a naladiť sa na vďačnosť vo Vašom živote pozývam  Vás do mojej uzatvorenej skupiny na FB Rok s Lenkou a MOJIM DIÁROM. Skupinu som vytvorila najmä pre tých čo si stiahli MÔJ DIÁR a pracujú s ním, ale momentálne mám pocit, že sa môžu pridať aj ďalší.

PS2: Môj muž tento raz kúpil čerešne až na Deň detí :). Radšej som ich tento raz deťom nezjedla.

 

(343)