Múzeum nie je ZOO

Nezvyknem sa starať do situácií okolo seba, keď cudzie deti zúfalo plačú a chcú niečo iné ako ich “sprievodcovia”. Včera v Múzeu ochrany prírody sa mi však nedalo inak.

Vychádzala som z expozície zvierat, bolela ma príšerne hlava a bola som rada, že som sa konečne nadýchla čerstvého vzduchu. Fakt sa tam nedalo dýchať.

Pri výťahu zúfalo plakal asi 4 ročný chlapec, ktorému stará mama vysvetľovala, že predsa v ZOO sa mu páčilo tak nechápe prečo teraz tak vyvádza. On kričal, že sa mu tu nepáči, že chce ísť hneď preč.

Keď som tam vstúpila, zúfalo sa ku mne pohol v zmysle, zachráň ma. Nedalo sa inak. Kľakla som si k nemu a spýtala sa ho: “ty sa tu asi bojíš a nepáči sa Ti tu?” Trošku sa upokojil. Plakal a hovoril mi ako sa mu tu nepáči a chce ísť hneď preč. Neudržala som sa a proste som mu povedala, že ani mne sa tu nepáči. Bola to pravda. Upokojil sa celkom. Možno mu dobre padlo, že je aj niekto iný, komu sa tam nepáči.

Starý otec (inak teda dobre vyzerajúci) sa na mňa ospolil, že to som im teda pomohla, a že vyzerá, že som nejaká pedagogička. V duchu som si len pomyslela, že žiadna pedagogička, ale iba obyčajná mama, ktorá tiež kedysi trvala na svojich zámeroch a ešte stále niekedy trvá bez toho, aby ma zaujímalo, čo na to deti.

Stará mama sa pohla do expozície. Pozrela na vnuka, že tam je východ. V tom momente mi nedošlo akú fintu chcela použiť a automaticky som jej povedala, že dole sa ide týmto výťahom. Naštvato sa otočila zdrapsla chlapca za ruku a nastúpili do výťahu. Vypočul si kdečo vo výťahu ale bol rád, že odchádzajú preč.

Na jednej strane chápem starých rodičov, že mu chceli urobiť bomba program, ale ruku na srdce, múzeum fakt nie je ZOO. 

No a teda keď už dieťa reaguje zúfalo, skúsme to čítať tak, že je to pre neho naozaj problém a nie tak, že “zase” vymýšľa. 

Natočila som Vám pár zvukov stačí kliknúť na obrázok a spustí sa Vám video.

Inak Lujza to celé pretancovala, potom si užila váľanie v tuli vakoch a zahrali sme si aj pexeso. Najlepšie sú hudobné zvuky minerálov. Keby tam bol ešte čerstvý vzduch ako vonku, tak by to aj pre mňa bolo prijateľnejšie. Pri tom pexese som si stihla pozrieť na monitore fotky z aktivít so školami. Normálne som ľutovala v tom momente, že sme prehliadku nemali aj s výkladom pre deti. Tie na fotkách boli zjavne nadšené.

U Fedora je jasné, že múzeum nie je celkom ono a skameneliny pôjde radšej pozerať do Liskovej. Zachránila to vanička s pieskom kde si deti mohli vyhrabať a štetcom oprášiť trilobity.

No a môj muž bol vo svojom živle. Ako v supermarkete. Tiež ho vždy čakáme netrpezlivo pri východe, kým si všetko poobzerá. Na noc múzeí  si zoberiem radšej skladaciu stoličku.

Celkovo vidno, v múzeu obrovský kus odvedenej práce a je čo študovať. Viem si tam živo predstaviť vyučovanie prírodovedných predmetov.

No a od akého veku je návšteva pre deti vhodná? To asi uvidíte až na mieste. Každé dieťa má svoj čas, kedy je na také čosi pripravené. Viem to podľa tých svojich. Syna, keď mal 4,5 roka, by sme do tohto múzea nedostali. Zato jeho sestra v tomto veku nemala s návštevou vôbec žiadny problém.

PS: inak v podkroví si možete  na vlastnej koži vyskúšať čo je to “pocitová teplota”.

PS2: fotky 2,3,5 sú  od môjho muža 🙂

(147)